ČAS POLROČNÝCH VYSVEDČENÍ

/ metodický list pre rodičov/

Ak bude dobré, dostanú deti odmenu a zavládne pokoj. Čo ak vysvedčenie nesplní očakávanie? Odpoveď poznáme: Nepohoda, vzájomné obviňovanie, nadáva sa na učiteľov, na dieťa a väčšinou sa to skončí „tichou domácnosťou“ a prísľubom dieťaťa, že si to do konca roku opraví. Neprospeje to psychike dieťaťa, lebo nevie či to dokáže. Ba čo viac, ak sa neúspech opakuje, vzniká averzia na školu, strata dôvery vo vlastné schopnosti. Môže sa stať, že dieťa pomaly nadobudne názor – načo sa mám učiť, aj tak mi lepšie známky nedajú.

AKO NA TO ?

Položme si sedem základných otázok:

1. Je to prvý školský neúspech dieťaťa?

Ak áno, potom skúmajme ako sa pripravovalo na vyučovanie.

1. Učí sa pravidelne na každú hodinu?
2. Vie čítať plynulo a s porozumením prečítaného textu?
3. Vie sa učiť?
4. Potrebovalo niekedy od nás pomoc?
5. Zaujímali sme sa v minulom polroku o jeho problémy?

Riešenie: Denne cvičíme čítanie nahlas a žiadame povedať obsah. Dbáme, aby sa pripravovalo na každú hodinu problémového predmetu. Nevzdáme to po prvej dobrej známke. Ak je to matematika, slovenský jazyk, cudzie jazyky – dbáme aj na písomnú prípravu – špecifické cvičenia, nové slová, diktáty. Ak ide o prírodovedné predmety, často dieťa tvrdí, že učivo vie, alebo si myslí, že to vie, a napriek tomu dostane trojku. Problém je vo vyjadrovaní. Musíme ho naučiť odborne sa vyjadrovať – používať slovník daného odboru ako to predpisuje učebnica. Ak zistíme, že sa nevie učiť – dlho sedí nad knihou a nevie zopakovať čo sa naučilo – musíme ho naučiť učiť sa.
Ako?
Postup: Prečítať učivo 1-krát informatívne. – Čítať nahlas po odsekoch a zopakovať vlastnými slovami obsah prečítaného. – Prečítať silno vytlačený text a upozorniť na to, že sú to podstatné veci z učiva. – Urobiť si poznámky písomne – heslovito vypísať hlavné veci /iba u žiakov vyšších ročníkov/. – Pomocou poznámok učivo ešte raz nahlas zopakovať. Tento bod je veľmi dôležitý, lebo cvičíme jeho vyjadrovacie schopnosti a zároveň to môžeme využiť na psychickú podporu, keď mu povieme: „Vieš to dobre, môžeš sa aj prihlásiť! Pamätaj si, že aj dvojka je dobrá známka!“
Nežiadajme hneď od dieťaťa iba jednotky, oceňujme aj miernejšie zlepšenie a povzbudzujme ho. Neskôr sa presvedčí, že sústavná príprava na vyučovanie i jeho zaradí medzi dobrých žiakov. Bez pravidelnej prípravy a nácviku nemôže byť dobrý výsledok.
Ak je príprava na vyučovanie náhodilá či žiadna, vznikajú vo vedomostiach medzery, stále ich je viac a tento reťazec vyvolá ťažko zvládnuteľnú situáciu. Často i opakovanie ročníka. Učme dieťa prekonávať prekážky!

2. Ako sa mu v neúspešnom predmete darilo v minulom školskom roku?

1. Ak dobre, problémy sú prechodné, ale treba ich pravidelne sledovať a riešiť.
2. Ak zle, využijeme riešenie z predchádzajúceho bodu.

A navyše – poradíme sa s vyučujúcim, čomu treba venovať osobitnú pozornosť. Tieto informácie je potrebné brať veľmi vážne a na prechodnú dobu zariadiť pre dieťa doučovanie. Čím skôr ich odstránime, tým väčšiu odvahu u dieťaťa vyvoláme.
Nezanedbajme kontrolu a pravidelne navštevujme učiteľa, či sa dosiahlo čo i len malé zlepšenie. Nešetrime pochvalou, najmä začiatky sú ťažké. Majme na zreteli: Každé dieťa chce byť úspešné!

3. Rozumie dieťa odbornej terminológii?

Táto otázka môže nastať i u dobre prospievajúceho žiaka, preto sa dieťaťa spýtame, či nepotrebuje pomoc a vysvetlenie.
Riešenie: Naučme ho hľadať vysvetlenie v odbornej literatúre a pomáhajme mu pri výbere literatúry.

4. Je komunikácia „učiteľ – žiak“ na dobrej úrovni?

Ak je vzájomná averzia, treba zistiť ako a prečo vznikla. Či si ju dieťa nevyslúžilo svojim správaním. Nerešpektuje napomenutia učiteľa a sú prípady, keď voči učiteľovi použije vulgárne výrazy. Stáva sa to najmä vo vzťahu k mladým učiteľom.
Riešenie: Snažme sa o úprimný rozhovor s učiteľom /najlepšie za účasti oboch rodičov/, vypočujme jeho argumenty a neprotirečme, lebo nám hovorí vlastnú skúsenosť. Hľadajme spoločne dôvod, prečo žiak robí veci, ktoré sa nepáčia. Výsledok sa dostaví, ak je postoj rodičov a učiteľa rovnaký. Doma sa musíme s dieťaťom veľmi vážne porozprávať, vysvetliť mu, že reprezentuje našu rodinu, že si to neželáme a niečo podobné si ani nemôžeme dovoliť na svojom pracovisku. Požiadajme ho o zmenu správania a kontrolujme ho!

5. Zmenil sa v predmete učiteľ?

Ak áno, možno má iné požiadavky.
Riešenie: Opätovne osobný rozhovor o požiadavkách na vedomosti žiakov. Zistíme, čo odporúča na zlepšenie prospechu dieťaťa

6. Bojí sa dieťa predmetu?

Ak áno – problémy iste pretrvávajú dlhší čas a predmet ani na začiatku nepatril k obľúbeným.
Riešenie: Treba zistiť, či ide o získané nedostatky alebo je to odchýlka od normálu, za ktorú dieťa nemôže. Nedostatky v slovenskom jazyku, ale aj v iných predmetoch môžu ovplyvniť poruchy ako zlá výslovnosť, vývojovo znížená schopnosť naučiť sa správne a dobre písať či nepochopenie zmyslu písaného slova. Neodkladne navštívime pedagogicko-psychologickú poradňu.

7. Bojí sa dieťa učiteľa?

Ak áno, hľadajme príčinu.
Riešenie: Rozhovor s dieťaťom iste ukáže podstatu problému. Musíme rozprávať s učiteľom otvorene, nie nepriateľsky, možno ani nevie, že dieťa má pred ním strach, možno je príliš autoritatívny, možno vážny a tým pôsobí na naše dieťa skľučujúco. Úspech sa dostaví, ak učiteľ pochopí, že nejde o útok na jeho osobu.Tento problém sa niekedy objaví u výborných, veľmi dôsledných pedagógov, ktorí využívajú rôzne formy na sústavnú kontrolu žiakov a dieťa má strach, či bude úspešné.
Stáva sa i to, že učiteľ nepatrí na škole k osobnostiam, má svoje chyby, žiaľ, niekedy do školy vlastne nepatrí.

Nenechajte dieťa, aby sa borilo s problémami, ak nemá schopnosť ich riešiť.

Podľa časopisu KOMPAS, január 2003, s.42.